Karfiol

Popis

Karfiol, z lat. brassica oleracea convar. botrytis, má oficiálne meno kapusta karfiolová. Patrí medzi hlúboviny a je vyšľachtený z obyčajnej kapusty, ktorú poznáme. Skladá sa z niekoľkých ružíc, ktoré sú bielej farby. Je veľmi prospešný pre naše zdravie, a preto by sme ho mali pravidelne konzumovať.

Pôvod

Karfiol pôvodne pochádza z oblasti Stredomoria. Avšak, karfiol poznali už aj starovekí Egypťania, ktorý vedeli aké účinky má karfiol na ich zdravie. U nás sa karfiol začal pestovať niekedy v polovici 18. storočia.

Charakteristika

  • Napomáha pri trávení
  • Podporuje náš imunitný systém
  • Vychytáva voľné radikály v našom tele
  • Spomaľuje vypadávanie našich vlasov
  • Detoxikuje naše hrubé črevo
  • Je účinný proti rednutiu kostí a lámavosti nechtov
  • Pomáha pri chudnutí
  • Slúži ako prevencia proti cukrovke
  • Má močopudné účinky
  • Podporuje spaľovanie podkožného tuku
  • Zlepšuje vyprázdňovanie
  • Prečisťuje naše obličky a močové cesty
  • Podporuje črevnú mikroflóru
  • Slúži ako prevencia pred vznikom rakoviny
  • Pozitívne vplýva na celý náš organizmus
  • Hojí rôzne zápaly našej pokožky aj slizníc
  • Podporuje funkciu kĺbov a šliach
  • Urýchľuje náš metabolizmus
  • Ochraňuje naše bunky pred rakovinovým bujnením

Nutričné hodnoty

100 gramov karfiolu obsahuje:

  • 96,6 kJ
  • 23 kcal
  • 2,3 g – bielkoviny
  • 3,8 g – sacharidy
  • 3,7 g – vláknina
  • 0,2 g – tuk
  • 90 g – voda

Minerály v 100 g karfiolu:

Železo 0,6 mg Zinok 0,45 mg
Vápnik 24,5 mg Fluorid 1,2 ug
Horčík 16,7 mg Meď 0,2 mg
Fosfor 47 mg Mangán 0,3 mg
Draslík 310 mg Selén 0,8 ug
Sodík 29,8 mg Omega 3 kyseliny 40 mg
Omega 6 kyseliny 13,5 mg

Vitamíny v 100 g karfiolu:

Vitamín A 15 IU Vitamín C 48 mg
Vitamín B1 0,2 mg Vitamín E 0,2 mg
Vitamín B2 0,15 mg Vitamín K 18 ug
Vitamín B3 0,65 mg Betakarotén 10 ug
Vitamín B6 0,4 mg Luteín 35 ug
Kyselina listová 62 ug Kyselina pantoténová 0,9 mg

*Vysvetlivky: Makroprvky a stopové prvky sa udávajú v mg, ultrastopové prvky v mg. Pri vitamínoch rozpustných v tukoch  sa často sa uvádza jednotka IU:

  • Vitamín A : 1 IU je biologický ekvivalent 0,3 mcg retinolu, alebo 0,6 mikrogramov beta-karoténu
  • Vitamín C : 1 IU je 50 mcg kyseliny L-askorbovej
  • Vitamín D : 1 IU je biologický ekvivalent 0,025 mcg cholekalciferolu alebo ergokalciferolu
  • Vitamín E : 1 IU je biologický ekvivalent asi 0,67 mg D-alfa-tokoferol, alebo 0,9 mg dl-alfa-tokoferol.

Ako pestovať karfiol?

karfiol pestovanie

Karfiol sa pestuje podobne ako aj iné hlúboviny. Obľubuje hlavne svetlé miesta, ale príliš veľké množstvo slnečného žiarenia mu nie je po chuti. Pri vysokých teplotách by sa ružice karfiolu vytvorili veľmi rýchlo, a tak by neboli také kvalitné ako pri nižších teplotách. Ideálna pôda pre karfiol je taká, ktorá zadrží dostatočné množstvo vody. Musí byť tiež správne vyhnojená. Karfiol sa vysádza na záhony, do ktorých bol zapravený niekedy na jeseň hnoj alebo kompost. Nesmieme zabúdať na hnojivá počas pestovania, aby mal karfiol dostatok živín. Ideálne je síranové hnojivo bez obsahu chlóru. Karfiol potrebuje, rovnako ako aj iné rastliny, dostatok vody. Nesmieme však sadenice premočiť, aby nám neuhynuli.
Ideálna teplota na pestovanie karfiolu sa pohybuje v rozmedzí okolo 15 až 20 °C. Sadeničky môžu úplne bez starostí prežiť aj teplotu 15 °C.

Semená skorých odrôd karfiolu môžeme vysievať už začiatkom februára a marca. Výsev nerobte príliš hustý, aby ste ho potom nemuseli pretrhávať. Mladé sadenice potrebujú priestor pre svoj rast. Medzeru nechávajte vo veľkosti sadeníc. Po výseve zeminu zalejeme vodou a vždy udržiavame mierne vlhkú. Na záhon potom vysádzame sadenice, ktoré už majú 3 až 4 pravé listy. Samozrejme, treba počkať kým prejdú aj posledné mrazy. Ideálna spona na záhon by mala mať približne 50 x 50 cm.

Keďže skoré odrody karfiolu sú odolnejšie, môžu sa vysádzať koncom marca. Letné odrody sa zvyknú vysádzať v máji alebo v júni a neskoré odrody vysádzame najneskôr v polovici júla.

Karfiol je najčastejšie napádaný škodcami s názvami mlynárik kapustový, voška kapustová či múčnatka kapustová. Mlynáriky nemajú radi zelerovú arómu. Takisto môžeme zabrániť škodcom nahrnutím zeminy až ku koreňovému krčku zeleniny.

Karfiolové ragú s hubami a čerstvým kôprom

Náročnosť receptu je nízka.

Na prípravu receptu budeme potrebovať tieto suroviny:

  • 1 ks – šalotka
  • 500 g – karfiol
  • 200 g – šampiňóny
  • 3 strúčiky – cesnak
  • podľa chuti – biele korenie
  • podľa chuti – soľ
  • podľa chuti – čerstvý kôpor
  • pár kvapiek – z limetky
  • 1 dl – biele suché víno
  • 1 ks – kokosový tuk (môžete použiť aj olivový olej)
  • 1 l – smotana na varenie

 

Postup prípravy receptu:

  1. Najskôr si osmažíme cibuľu na tuku na rozpálenej panvici. Vždy keď pridávame cibuľu na tuk, intenzitu ohňa zmiernime, aby nám cibuľa nezhorela. Avšak, oheň postupne pridávame, aby sa cibuľa osmažila rovnomerne.
  2. K cibuli si pridáme víno, na plátky nakrájaný karfiol a huby (nemusíme použiť práve šampiňóny, môžeme pridať aj portobelo, šitake alebo hlivu). Dochutíme podľa seba ešte korením a soľou. Necháme pár minút zohriať, aby pridané suroviny mali rovnakú teplotu a jemne nám zmäkli. Potom zalejeme smotanou a necháme chvíľu redukovať. Nezabudnime občas premiešať.
  3. Na záver si nasekáme kôpor, ktorý pridáme k ostatným surovinám. Tesne pred podávaním ešte pridáme pár kvapiek z limetky. Zamiešame a podávame v hlbšom tanieri.
  1. TIP: Ak by ste chceli namiesto klasickej smotany použiť rastlinnú smotanu, môžete na dohustenie použiť časť zmesi, ktorú si vymixujete do hladka a môžte primiešať s vodou.

Karfiolové placky s cesnakovou omáčkou

Náročnosť receptu je nízka.

Na prípravu tohto receptu budeme potrebovať:

  • 1 ks – karfiol
  • 1 ks – mrkva
  • 1 ks – petržlen
  • 1 ks – cibuľa
  • 1 ks – zemiaky
  • 2 ks – vajce
  • 1 PL – hladká múka
  • 1 PL – polohrubá múka
  • 1 ks – strúhanka
  • 1 ks – nastrúhaný syr
  • 1 ks – korenie
  • 1 ks – olej na vyprážanie
  • štipka – soľ
  • 1 KL – vegeta

 Postup prípravy receptu:

  1. Najskôr si nakrájame mrkvu aj spolu s petržlenom na kolieska. Takto nakrájanú zeleninu dáme spolu variť. Varíme dovtedy, kým sa nám zelenina doslova rozpadáva, zvyčajne to trvá približne 40 minút.
  2. Medzitým si karfiol rozoberieme na ružičky, ktoré si dáme variť a po uvarení ich necháme odkvapkať.
  3. Mrkvu s petržlenom začneme jemne pučiť rukou, k takejto zmesi pridáme aj karfiol (asi za hrsť karfiolu si ešte necháme bokom, nepučíme). Celú zmes si podľa chuti osolíme.
  4. Medzitým si očistíme surový zemiak, ktorý potom nastrúhame na hrubom strúhadle. Takto nastrúhaný zemiak pridáme k zmesi karfiolu, mrkvy a petržlenu.
  5. K zmesi ešte pridáme 2 ks surových vajíčok, premiešame zmes a potom pridáme postrúhaný syr.
  6. Medzitým si nakrájame cibuľu. Do cesta pridáme obe múky, celé to premiešame. Pridáme nakrájanú cibuľu a karfiol, ktorý sme predtým nepopučili, ale odložili sme si ho na bok. Všetko spolu dobre premiešame, ale dávame pozor, aby sa nám pridané ružičky karfiolu nerozpadli. Cesto ešte zahustíme strúhankou. Ak sa nám cesto nezačne mierne lepiť, pridávame viac strúhanky. Ak je naopak cesto príliš riedke, pridáme trochu mlieka.
  7. Na záver okoreníme podľa seba a dochutíme ešte vegetou a soľou. Lyžicou potom pridávame na panvicu cesto. Pečieme približne rovnako ako zemiakové placky. Na koniec ešte môžeme placky postrúhať syrom.
  8. Úplne poslednú si ešte urobíme cesnakovú omáčku. 4 strúčiku prelisovaného cesnaku si pridáme do oleja a opražíme asi 3 minúty. Poprášime 1 až 2 PL hladkej múky, aby nám vnikla zápražka. Zalejeme 3 dl mlieka a chvíľu povaríme. Potom pridáme smotanu na šľahanie. Ak omáčka nie je dostatočne hustá, spravili sme málo záprašky. Do omáčky ešte pridáme syr bambino alebo karičku a nakoniec dochutíme cesnakovým korením, soľou a korením. Chvíľu povaríme, potom odstavíme a na zjemnenie na koniec pridáme kúsok masla. Miešame až do kým sa maslo nerozpustí a potom môžeme podávať aj spolu s plackami. Prajem dobrú chuť!

Vyjadri svoj názor